Jednou z možností je aj forma vzdelávania pod názvom „Univerzita tretieho veku“, ktorá je medzi aktívnymi seniormi mimoriadne populárna. Aj vďaka modernej vyspelej dobe nemusí odchod do dôchodku znamenať pasivitu a nečinnosť.Celoživotné vzdelávanie poskytuje nové informácie zo všetkých oblastí života a má aj spoločenský význam pre „študentov“. Vzdelávanie sa samozrejme nedá porovnať s klasickým univerzitným štúdiom, ale kombinácia skúseností a nových poznatkov má svoje čaro..Medzi zaujímavé študijné odbory patrí história, medicína, psychológia ale aj napr. správna záhradkárska prax, príprava ikebany atď. Študenti si vzájomne odovzdávajú poznatky, stretávajú sa, udržujú spoločenské kontakty. Vzdelávanie prebieha nenáročnou formou a nie je postavené iba na obyčajnom memorovaní. Dokonca aj skúšky majú svoju špecifickú atmosféru a dá sa z nich „vyletieť“. Celý proces je obohacujúci nielen pre študentov ale aj pre pedagógov. Výpovede mnohých naznačujú ako sa radi pripravujú a tešia na tieto semináre. Radi pracujú s vyspelými osobnosťami a neraz aj oni od nich čerpajú skúsenosti.Prvá univerzita tretieho veku bola založená v roku 1972 vo Francúzsku a dodnes sa teší veľkej obľube vo všetkých vyspelých krajinách. Dôstojne a moderne starnúťV procese starnutia kladieme väčší dôraz na vnútorný zmysel danej aktivity. Chceme viac vedieť a pochopiť. Hľadanie a pochopenie zmyslu života je v tomto období výrazné. Zároveň máme snahu porozumieť modernej dobe a prispôsobiť sa novým trendom. Aj preto sa chceme ďalej vzdelávať. Celoživotné vzdelávanie nám naplní potrebu sociálneho kontaktu a sebarealizácie, obohatí nás o nové poznatky, dá nám pocit sebadôvery a rozvíja našu aktivitu. Vytráca sa úplne pocit zbytočnosti. Máme pocit, že sme stále zamestnaní a že sme súčasťou nekonečného deja.